Slovenští bohoslovci v Jeseníkách
Ze školské skupiny ČSM a ze Spolku posluchačů evangelické teologie na fakultě J. M. Hurbana v Bratislavě se v roce 1951 na brigádu v Jeseníkách přihlásilo do pěti běhů celkem asi třicet slovenských bohoslovců. Z nich nám své vzpomínky poslali dva účastníci, později faráři a také profesoři na slovenské teologické fakultě. Dnes jsou již oba v důchodu. Po více než padesáti letech na svou jesenickou brigádu vděčně vzpomínají.
Prof. ThDr. Karol Nandrásky, Bratislava
Musím začať tým, že mám zlú historickú pamäť. Zachová len bledé, nejasné spomienky na konkrétne situácie, preto mi zostali o situáciach na lesnej brigáde v Jeseníkoch len dojmy z radosti spoločnej dennej práce v lese a z večerných diskusií. V pamäti sa mi vynára len Jakub Trojan, ktorý vtedy prestupoval z právnickej fakulty na teologickú a velmi aktívne vystupoval v spomenutých večerných diskusiách. Žije vo mne aj dojem z toho, čo sálalo z Heryánových biblických hodín. Moja nehistorická pamäť zachováva zo situácií iba to, čo sa mňa nejak osobne dotklo, či už ako radosť alebo bolesť, či ako otázka, ktorá mi nedala pokoj. Práve toto posledné som zažil aj v Jeseníkoch. Aktivne som sa zapájal do večerných diskusií a v súvise s nimi ma jedna skupina študentov nazvala „potenciálnym rádlovcom“.
Napokon som dostal súhlas na dvojmesačný pobyt v Prahe. Býval som v Jirchářích a niekolko týždňov aj u Šimsov, kde som mal k dispozícii ich velkú knižnicu, bohatú aj na Rádlove diela. Zúčastňoval som sa aj spoločných vychádzok skupiny zrušenej Akademickej Ymky. Tvorili ju hlavne „rádlovci“. Ich uznávaným intelektuálnym vodcom bol Láďa Hejdánek. Já som o Rádlovi napísal seminárnu prácu a i naďalej som studoval Rádlovo dielo.
Počas lesnej brigády v Jesenikoch ma stretol podnet, ktorý mal dopad na moj celkový další vývoj, chápanie a prístup k duchovným dejinám Európy. Preto Jeseníky nejak putujú so mnou a sprevádzajú ma ako zvončeky záprahu, ktorý ma nesie. Smelo možem povedať, že JESENÍKY sa veľkými písmenami zapísali do mojho duchovného vývoja.
Prof. ThDr. Dušan Ondrejovič, Senec
Musím povedať, a to hneď na začiatok, že táto brigáda bola skutečně veľkým prínosom aj môjho teologického vzdelávania, potom aj cestou ekumenického zbližovania a napokon aj v spoločenskom spolunažívaní dvoch národov, ktoré si uvedomovali pri týchto stretnutiach svoju spolupatričnosť. Najviac ma v tomto čase zaujali výklady Mirka Heryána.
Vzpomínám eště na jeden zážitok s M. Heryánom na tejto brigáde. V Jeseníkoch bolo veľa hadov, niekto zabil v hore zmiju a doniesol ju do tábora. Mirek sa jej pokusil odrať kožu, aj sa mu to podařilo. Kožu zmije vytiahol na prútiky, a potom si umyl ruky v obyčajnom lavóre. Pri druhom oplakování rúk si opakom ruky utrel oči a zrazu niekoľko sekund nevidel, lebo v niektorých póroch mu ostalo trochu jedu a ten začal pôsobiť na jeho oko. Chvála Bohu, trvalo to len krátko a my všici sme si uvědomovali, aké nebezpečné sú tieto plazy, ak pri uštipnutí, tak aj pri manipulácii s už zabitými. Takou dušou nášho spoločenstva bola sestra Komárková. Vzpomínám si na niektoré diskusie, ktoré sme viedli. Rád spomínam na J. Trojana, ktorý zavítal k nám ako vojak v čiernych výložkách. Vtedy som ešte netušil, že aj já budem „černy barón“. Mali sme s Jakubom veľké diskusie. Od tejto chvíle sme boli vždy dobrí priatelia, možno povedať cez celý život, a to aj na oboch našich teologických fakultách, kde sme sa stretávali už ako profesori. Rád si spomínam na mnohých českých kolegov, s nimiž som sa stretol. Z Jeseníkov mi ostalo: „Loučíme se, slzy kanou, těšíme se na shledanou.“